Hracia časť sezóny 2016/17 je minulosťou. Golden State ju ukončili domácou výhrou 129:120 a získali svoj piaty titul. LeBron James sa napriek triple-double priemerom musí zmieriť s porážkou a vymyslieť, ako sa dostať na úroveň súčasných Warriors.

Počas tohtoročného playoff sa opäť rozvírili rozhovory o LeBronovi Jamesovi a Michaelovi Jordanovi. Za mňa musím povedať, že absolútne zbytočne. Nerozumiem, ako sa niekto k takejto debate môže uchýliť. Diskusie o tom, že James prekonal Jordana, sú pre mňa úplne smiešne. Dovoľte mi, aby som vám vysvetli, prečo som celým týmto cirkusom otrávený. Nehovoríme o individuálnych basketbalových zručnostiach, ale o hráčovi v jednom veľkom vákuu.

Za najlepšieho hráča v dejinách NBA považujem toho, ktorý nosil na chrbte číslo 23, predtým 45 a hrával v Chicagu, neskôr spravil comeback v drese Washingtonu. A nie je tak kvôli bilancii 6-0 vo finále. Tá k môjmu názoru dopomáha, ale nie je najrelevantnejším argumentom. Pravdou ale zostáva, že v tomto ohľade má na LeBrona jednoznačný náskok, ktorého finálová štatistika je 3-5. Vidíte rozdiel? 6-0 vs. 3-5. Rozhodne tým neznevažujem LeBronovu veľkosť, ale fakty sú jasne viditeľné. Proti náročnej konkurencii sa mu ťažko presadzuje, nehovoriac o titule proti neskúsenej Oklahome a triumf z kategórie zázračných proti San Antoniu a Golden State.

1) Prečo ľudia vedú diskusie o Jordanovi proti LeBronovi, keď druhý menovaný v rebríčku nepreskočil Kareema Abdula-Jabbara a takisto Kobeho Bryanta? Som fanúšik Lakers, ale to s mojím názorom absolútne nič nemá. Jabbarove schopnosti jeho nezastaviteľnej podkošovej dominancie som, žiaľ, mohol vidieť iba v dokumentoch a zostrihoch.

Keď sa chceme tváriť, že James predstihol Bryanta, tak v poriadku. Tvárte sa tak, ale robíte chybu, ktorej sa ja dopustiť nechcem. Pripomínam, že sa nebavíme o hráčskych kvalitách, v tomto ohľade nemám problém priznať Jamesovu väčšiu všestrannosť aj vďaka jeho fyzickej predispozícii, ktorú využíva celú kariéru vo svoj prospech.

Kobe Bryant dosiahol na sedem finálových účastí, vyhral päť titulov, vrátane threepeatu, teda niečoho, čo Jamesovi ušlo o chlp a zároveň veľmi výrazne. Všetci si totiž dobre pamätáme zdrvujúcu sériu v roku 2014 proti San Antoniu. LeBron a spol. ju prehrali maximálne jednoznačne, štatisticky išlo o najväčší bodový rozdiel medzi dvomi tímami vo finále. Po nej usúdil, že nastal čas na návrat domov a potešiť Cleveland.

Kobe Bryant je v mojom rebríčku hneď za Jordanom. Mal podobnú hru ako MJ, bol chorobne túžobný po víťazstvách a tituloch. Keď prišiel do NBA, tak povedal, že chce získať desať titulov. Ak by sa mu ich podarilo vyhrať, dnes by sme ho asi označovali ako najlepšieho basketbalistu histórie.

Najväčší rozdiel medzi Kobem a LeBronom je v jednej podstatnej záležitosti. Závery zápasov. Je to jedna z vecí, ktorú neviem Jamesovi odpustiť. V koncovkách vyrovnaných duelov pokojne nechá taktovku na iného spoluhráča (viz Kyrie Irving v minuloročnom siedmom zápase). Dovolil by také niečo Jordan? Nikdy! Alebo Kobe? Nežartujte. Títo dvaja chceli zakaždým loptu v rukách, ak išlo o osud ich mužstva. Nezáležalo na tom, či strelu premenia alebo nie. LeBron týmto prichádza o možné veľké momenty, ktoré by ešte viac zvýraznili jeho slávne meno.

Preto ma mrzí, že ľudia iba rok po odchode Kobeho z basketbalových ihrísk akosi zabudli na jeho úspechy, vášeň, tituly. Vyzerá to tak, že z diskusií ho absolútne odstránili a považujú ho za menej úspešného ako LeBrona. Dovoľte mi vyškeriť sa od ucha k uchu. Nezmysel.

2) Dajte LeBrona Jamesa do hocijakého tímu a sledujte, ako sa z priemeru stane nadpriemer alebo kandidát na titul. Že je James superhviezdou, o tom snáď nik nepochybuje. To by dokázal aj Jordan, Kobe a tak ďalej. Nechcem LeBrona v žiadnom prípade znevažovať a potupiť, ale rád by som taktiež vypichol jeho osem finálových účastí a sedem v jednom slede, ktoré sú veľmi preceňované.

Na prvý pohľad si poviete, že ide o očarujúcu štatistiku, veď také niečo sa nestáva každý deň. Upozorňujem, že od roku 2011 až doteraz (a ešte asi niekoľko rokov tomu tak bude) nemal LeBron pri jazde do finále poriadnu konkurenciu. Američania tomu hovoria "cakewalk", v preklade niečo nečakane jednoduché, z čoho vám na tele neostane veľa šrámov. Prejdime si túto krásnu sériu.

V roku 2011, teda prvej sezóne za Miami, prehral James na ceste do finále tri zápasy, v každej sérii jeden. Potom prišlo finále proti kvalitnej Západnej konferencii a LeBron zlyhal. Odohral najhoršiu sériu v živote a to mu viacerí nevedia dodnes odpustiť. Nečudo, Dirk Nowitzki ho v sérii jasne prehral a zaslúžene si odniesol prvý titul v živote.

O rok neskôr sa zapotil omnoho viac a odohral dva pamätné zápasy. Miami prehrávalo 2-1 na zápasy proti Indiane a čelilo obrovskej výzve. Zdolať ju na jej palubovke a James bez dôležitého článku Chrisa Bosha zabezpečil fenomenálnym výkonom (40 bodov, 18 doskokov, 9 asistencií) vyrovnanie série a prehodil závažie na stranu Heat.

Proti Bostonu v konferenčnom finále dokonca čelil vypadnutiu a za stavu 2-3 na zápasy muselo Miami bezpodmienečne zdolať Celtics. LeBronova odpoveď znela 45 bodov, 15 doskokov, 5 asistencií a výhra 98:79. Nemôžem sa však zbaviť pocitu, že finále proti Oklahome bolo až príliš ovplyvnené neskúsenosťou Thunder.

Playoff 2013 ponúklo dve jednoznačné série (4-0 s Milwaukee, 4-1 so Chicagom), ale vo finále konferencie musel ísť James proti Indiane cez sedem zápasov. Je však smutné, že to bol spolu s Bostonom jeho najťažší súper pri ceste do finále za celé pôsobenie v drese Miami. Všetkých ostatných doslova zničil a prešiel cez nich bez väčších problémov.

Finále z 2013 proti San Antoniu si akiste všetci dobre pamätáte. Zápas číslo šesť a legendárna strela Raya Allena po nepresnom pokuse Jamesa a vynikajúcom doskoku Chrisa Bosha. Aj k tejto veci sa ešte v tomto článku dostanem. Zdecimovaní Spurs už siedmy zápas nezvládli a LeBron obhájil titul.

Posledný rok na horúcej Floride mal trpký koniec. Ďalšia jednoduchá cesta do finále, ale v ňom ťažká porážka proti San Antoniu, o ktorej som už písal vyššie. Po nej nastal pomalý rozpad veľkej trojky v Miami, tá je už dnes minulosťou. Nebyť veľkej strely Allena, anabáza v Miami sa mohla skončiť iba jedným titulom, aj to možno iba vďaka neskúsenosti Oklahomy.

Škoda, že už sa nikdy nedozvieme, ako by sa James popasoval s kvalitnou konkurenciou alebo skutočnými súpermi, akým musel čeliť napríklad Kobe Bryant za svojej éry. To neboli tímy na rozhraní 50-percentnej úspešnosti, ale veľa mužstiev s 50 výhrami v sezóne. Myslím si, že v Západnej konferencii by sa LeBron sedemkrát po sebe do finále nedostal.

3) Aj Jordana zachraňovali iní spoluhráči. Naozaj? Kto pozná históriu, tak vie, aké strely sú spojené so Stevom Kerrom alebo Johnom Paxsonom. Viete však, aký je rozdiel medzi nimi a tými od Kyrieho Irvinga v minuloročnom finále alebo Allenovou zázračnou trojkou? Kým v prvých prípadoch im tie akcie pripravil sám Jordan a taktika bola jasne stanovená, LeBron pri pokuse o vyrovnanie proti San Antoniu zlyhal a minulý rok pokojne prenechal taktovku Irvingovi.

Najlepší hráč tímu musí mať loptu v takých momentoch vždy v ruke a ak ho majú zachrániť iní spoluhráči, nech sa tak stane jeho pričinením. Viete si predstaviť, ak by neprišla suspendácia Draymonda Greena a nadpozemský pokus Raya Allena? Potom by bola jeho finálová bilancia 1-7. S tým sa veru nemôžete biť o titul GOAT. LeBron si však takúto búdu ušil sám, číslom 23 a rečami, ako naháňa Jordanov tieň. Nikdy ho nedobehne.

4) LeBron sa v poslednom období stal synonymom plakania a sťažovania sa do médií. Nemá dobrých spoluhráčov, jeho mužstvo hrá ako klub s****v, potrebujú tvorcu hry. Mal by si však uvedomiť, že zhadzovať vlastný tím do médií by taký veľký hráč nemal robiť. Neviem, či mu niekto z klubu na to niečo povedal, ale legendárny Sir Alex Ferguson by si ho podal zoči-voči. Kritizovať spoluhráčov pred novinármi je nechutné a nemiestne. Ide o vnútrotímové záležitosti, ktoré sa musia riešiť za zatvorenými dverami. Jordan nikdy nič také nespravil a nerozkazoval majiteľovi a manažérovi, čo majú urobiť.

Veď práve LeBron si vyžiadal posily a úsmevne loboval, aby dostal Tristan Thompson maximálny kontrakt. Mal by sa starať o svoje výkony na ihrisku a do rozhodnutí manažmentu nezasahovať. Nie nadarmo sa hovorí o ňom, že je hráč, tréner, manažér a pomaly aj majiteľ v jednom.

Je veľmi pravdepodobné, že aj o rok zažijeme rovnaké zloženie finále. Už po štvrtýkrát za sebou. LeBron tak zrejme dostane ďalšiu šancu na porazenie supertímu so štyrmi hviezdami. Stephen Curry upozorňuje ostatných, že toto je iba začiatok dynastie Warriors. Na čo sa teda máme pripraviť? Nechajme sa prekvapiť, v každom prípade prestaňte s rečami, že LeBron je GOAT. Nikdy ním nebol a nikdy ani nebude. Miesto medzi najlepšími si vydláždil, ale numero uno zostane navždy Michael Jeffrey Jordan. Bodka.